Nové zážitky mestského chlapca z rakúskeho gazdovstva (4/4)

Autor: Tomas Vanco | 26.9.2020 o 0:00 | Karma článku: 6,62 | Prečítané:  1141x

Týmto miniseriálom by som Vám rád priblížil svoje dojmy a zážitky z tohtoročnej dovolenky v Dolnom Rakúsku, kde som strávil 10 dní ako dobrovoľník na tamojšom gazdovstve.

DEŇ 8

Dnes opäť pracujeme na povale, keďže od rána prší. Dokončujeme, čo nám po včerajšku ostalo. Už je to len hodinka práce. Neskôr ešte využijem svoj kufrový „zlepšovák" a pošlem v ňom veci o poschodie nižšie.

Jeden z nás ešte umyje okná a druhý začína natierať ošúchané vchodové dvere. Musí to byť precízne spravené, veď dvere sú jedna z prvých vecí, na ktorú návšteve padne zrak, a tak to Thesi chce mať spravené tip-top. Základ je hotový, detaily vyšperkujeme ešte neskôr, keď prvá vrstva vyschne.

Poobede stále prší, takže bicykle oddychujú opreté o bránu. Štartujeme auto a ideme do Kremsu do Galérie umenia, v ktorej je výstava fotografií, abstraktných malieb, ale aj malieb Údolia Wachau, ktoré lemuje rieku Dunaj v Dolnom Rakúsku. Milovníci umenia si v Kremse určite prídu na svoje.

DEŇ 9

V predposledný pracovný deň vysávame povalu od 25 ročných chumáčov prachu. Pani domáca nás ešte pred obedom zapriahne do strihania živého plota. Jeden strihá trčiace vetvičky stojac na zemi či na rebríku, druhý následne zametá zem pod kríkmi dočista.

Pochvala za ostrihaný plot nás však čaká až večer, my dovtedy opäť nasadáme na bicykle a smerujeme do Tullnu, smerom, ktorým sme sa zatiaľ na našich potulkách po okolí nevydali. Tam a späť je to trasa dlhá 40 km po rovine. Najprv sa mi do tohto mesta nechcelo, lebo ma podľa fotiek na internete nezaujalo, ale nakoniec som si povedal, že aj keby to za nič nestálo, opäť raz sa poteším pohľadmi na okolitú krajinu a rozhýbem svaly na nohách. Najskôr si to namierime do mestskej záhrady v Tullne. Nenaštudovali sme si presne, čo nás čaká, očakávali sme jednoducho „jeden z ďalších“ mestských parkov. Na naše prekvapenie nás ale čakal obrovský oplotený areál, do ktorého sa dalo vstúpiť iba cez pokladňu. Vstupné pre dospelú osobu je odvážnych 13,5 eur. Na spodku cenníka si však všímam, že po 16:00 je vstupné za polovicu. Pozriem na hodiny a oči mi zasvietia. Je 16:13 ! Zaparkujeme bicykle a tentokrát už po vlastných vstupujeme do areálu s desiatkami záhrad. Sú nadizajnované od kvetinových, cez ovocné, až po čisto stromové, či také so záhradnými jazierkami. Človek si tu na lavičkách môže posedieť či poležať v tôni stromov, môže tu nájsť inšpiráciu pre svoju vlastnú domácu záhradku. A je si teda veru z čoho vyberať.

Po dvoch hodinách strávených prechádzkou v záhradách nám už neostáva čas na prezretie si mesta. To nám však vôbec nevadí, tieto krásne záhrady nám všetko vynahradili. Ak by bolo dokonca ešte dlhšie otvorené, vedeli by sme tu stráviť kľudne aj ďalšiu hodinu.

 

DEŇ 10

Posledný pracovný deň nám už ostávajú len dokončovacie práce, už sa nepúšťame do ničoho veľkého, ale aj tie drobnosti nám zaberú viac času ako zvyčajne. Thesi potrebuje opraviť počítač, ja napĺňam slivkami dokonca až 4 vedrá, dvere potrebujú už len malý estetický zákrok, opäť zametáme dvor dočista a po práci ešte ideme na pešiu prechádzku k blízkej rozhľadni, odkiaľ si užijeme výhľad na neďaleké rakúske kopce, polia a dediny.

Aj takáto dobrovoľnícka dovolenka je jednou z možností, ako využiť svoj voľný čas aj v tejto nezvyčajnej dobe. Človek spozná nových ľudí, uvidí novú krajinu, získa nové zážitky a v neposlednom rade je pobyt či práca v prírode mentálnym relaxom, najmä pre tých, ktorí pracujú v kancelárii.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovská by chcela Vianoce na slobode. Vylúčené to nie je

Rozhodnúť môže sama prokurátorka alebo na žiadosť aj súd.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Jankovská povedala len toľko, čo musela

S týmto sa vyšetrovatelia neuspokoja.


Už ste čítali?