Nové zážitky mestského chlapca z rakúskeho gazdovstva (3/4)

Autor: Tomas Vanco | 24.9.2020 o 0:00 | Karma článku: 6,49 | Prečítané:  1243x

Týmto miniseriálom by som Vám rád priblížil svoje dojmy a zážitky z tohtoročnej dovolenky v Dolnom Rakúsku, kde som strávil 10 dní ako dobrovoľník na tamojšom gazdovstve.

DEŇ 4

Vôňa sena. Mám rád tú vôňu. Je akási sladká, cítiť po lúčnych kvetoch, rozvoniava letným slnkom. Dnes sme dostali za úlohu pohrabať suchú pokosenú trávu v záhrade. Slnko nám svietilo na ramená, dokopy sme to zvládli za tri hodiny. Čakalo nás ešte zalievanie kvetín, upratanie jednej miestnosti s haraburdami, kde sme z organizovaného neporiadku spravili organizovaný poriadok. Ešte pozametať dlážku a môžeme oddychovať v chládku na nádvorí domu s kávou, koláčom a zmrzlinou v ruke.

DEŇ 5 a 6

Cez víkend máme voľno a môžeme si urobiť taký program, aký chceme. Aj v sobotu sme sa vybrali na bicykel, ako už po niekoľkýkrát a spravili si dokopy asi 60 km výlet do a zo St. Pöltenu, kde sme navštívili miestne múzeum a naobedovali sa. Hlavné námestie bolo pekné, plno ľudí v kaviarňach, dokonca sme si prešli aj miestny trh, ktorý sa tu, zdá sa, koná každú sobotu dopoludnia a predávajú sa tu lokálne výrobky - syry, šunky, pečivo, ovocie, zelenina či kvety. Viac, než samotné centrum mesta, sa mi páčia cyklotrasy lemované zelenými poľami rázne preťaté hnedými obrobenými lánmi. V záhradách vidím ovocné stromy, najčastejšie badať hrušky, jablone či slivky. Dolnorakúske pahorkatiny sú úrodné. Využité sú naplno, vidno, že každý kus zeme má svojho majiteľa, ktorý sa o svoju pôdu stará.

V nedeľu ideme na potulky autom. Chceme si urobiť dlhší výlet, aj predpoveď počasia ukazuje na dážď. Jazdíme po mokrých cestách, zastavujeme sa v honosnom kláštore v Melku. Po prehliadke opäť sadáme do auta, vezieme sa cez údolie Wachau popri Dunaji cez malebnú dedinu Dürnstein až do Kremsu, kde si prezrieme palác a poprechádzame sa v priľahlých upravených záhradách.

DEŇ 7

Dnes usilovne pracujeme na povale. Thesi ju musí upratať kvôli poistke. Ak by tam vznikol požiar, mala by problém s jej vyplatením, pretože má povalu celú zapratanú vecami, ktoré tam postupne „ládovala“ celých 25 rokov. Keďže mnohé škatule sú ťažké a my sme tu dvaja chalani, nadišiel vhodný čas na upratanie povaly. Po hodine je jasné, čo je na vyhodenie a čo sa ešte musí prebrať s deťmi na Vianoce. Keďže povala je presne nad miestnosťou s nádobami na odpad, kam máme dať všetko nepotrebné, musíme vymyslieť, ako všetko presunieme zhora o približne päť metrov nižšie. Nemôžeme to len tak pohádzať dolu, lebo by sme zbytočne niektoré veci porozbíjali. Nájdeme teda špagát a čo sa dá, zvezieme špagátom dolu. Starý televízor, staré vysávače. Čo sa nedá ľahko priviazať, to nahádžem do starého kufra, ktorý zavriem a pomaly ho spustím pod seba. Druhý z nás to dolu vyberie a ja si opäť ťahám kufor hore, aby som ho znova naplnil. Starými kazetami, kopírkami a inými drobnosťami. Dalo nám to zabrať zo tri hodiny.

Zajtra má pršať, tak ma Thesi ešte posiela do záhrady, aby som obral zo stromu zdravé jablká, ktoré v chladnej a suchej pivnici prečkajú jesenné dni, až kým ich Thesi v príhodnej chvíli počas zimy nevezme do kuchyne. Aspoň takto jej tieto jablká pripomenú posledné teplé letné dni.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?