Zážitky mestského chlapca z rakúskej farmy – mini seriál (5/6)

Autor: Tomas Vanco | 4.8.2016 o 22:22 | Karma článku: 8,31 | Prečítané:  1245x

Dúfam, že sa mi podarí týmto mini seriálom na vás preniesť aspoň kúsok tej pokojnej atmosféry, ktorú som zažil na rakúskej farme. Pre meštiakov, aby videli aj iný pohľad na život, a slovenských farmárov, aby mali s čím porovnať.

Ďalší júnový farmársky víkend

V nedeľu sa nám ráno narodilo teliatko :) Ja som sa to dozvedel až na obed, lebo aj dnes som mal, ako každú nedeľu, voľno. Je až neskutočné, že novonarodené kozičky či teliatka sa dokážu takmer ihneď po narodení postaviť na vlastné nohy. Tak pekne si to príroda zariadila, aby aj vo voľnej prírode zvieratá s väčšou šancou prežili a našli si potravu. Naše teliatko je škvrnité hnedo-biele, s čisto bielou hlavou a hnedými kruhmi len okolo očí :)

 

Pred obedom som si stihol zaplávať na kúpalisku, a ešte predtým ísť na omšu do kostola. Zvnútra honosne vyzdobený, ale bola v ňom zima, keďže je dnes celý deň pod mrakom a od poludnia neprestajne prší. Tu v Salzbursku spŕchne aspoň na chvíľu každý deň. Aj preto sú tu horské lúky a pastviny neustále zelené aj v lete. Včera sa nám však popoludňajšia dažďová prehánka v závere odmenila krásnou dúhou na našom pozemku. Pestrí ako dúha boli dnes aj domáci v kostole. Do kostola chodia oblečení v tradičných krojoch dirndl-och. Páni aj dámy, aj keď väčšinou mali len čierne slávnostné nohavice, ale na vrchoch mali odeté pekné vlnené tradičné saká a kabáty prevládajúcej zeleno-šedej farby. Veľmi pekná tradícia, ktorá sa už na Slovensku veľmi nenosí. Čo ma tu ešte v kostole prekvapilo sú mladé dievčatá ako miništrantky. Je to tu úplne bežné a miništrujú bez výnimky rovnako ako chlapci.

Narodeniny

Svoje narodeniny oslavujem v Rakúsku. Domácim som však neprezradil, že mám narodeniny, takže deň trávim ako každý iný - počnúc čistením maštale, až po plnenie formičiek čerstvým kozím syrom. K tomu všetkému ešte pomáham pani domácej v syrárenskej pivnici potierať syrové bochníky soľným roztokom, kde domáci nechávajú vyzrieť kravské syry, niektoré dokonca aj rok. Zvyčajne túto dennú rutinu zvláda sám pán domáci, ale má zapálený prst na palci pravej ruky a lekár mu ho celý obviazal a nakázal mu oddychovať. Vydržal to až do poludnia, po obede už pracoval na záhrade s rukou obviazanou v handre, aby náhodou doktor na druhý deň nezistil, že moc neoddychoval :)

Obed som dnes varil ja, tradične jednoduché cestoviny s tuniakom, smotanou a kukuricou a domácim chutilo. To ešte nevedeli, že som na večeru kúpil v obchode okrem surovín na obed aj fľašu červeného vína z oblasti Neusiedlersee. K večeri ho teda prinášam v jednej ruke a v druhej nesiem "vežu" zo slovenských sladkostí, aby sme si trochu osladili farmársky život a nech domáci vedia, čo dobré na Slovensku máme. Domácich dcére skoro oči vypadli, vraj toľko cukru pohromade ešte nevidela :) Tak som ju ubezpečil, že si ich môže pomaly dávkovať pri učení sa na záverečné skúšky a premiéru divadelnej hry, ktorá ju čaká v polovici júla.

 

Pretože som vopred neohlásil svoje narodeniny, domáci mi nestihli nič nachystať, ale pani domáca sľúbila, že nám na ďalší deň pripraví slávnostný obed. Podával sa Wiener Schnitzel s opekanými zemiakmi a k tomu rozpučené čerstvé brusnice. Po obede sme si spravili "Urlaub", t.z. prešli sme pár krokov do záhrady, kde domáci za slnečného dňa kávičkujú, a tu nás už čakal upečený, ešte teplý, pravý Linecký koláč. Pani domáca varí a pečie vynikajúco.

Keďže mám s novonarodeným býčkom takmer v rovnaký deň narodeniny, navrhol som domácim, či by sa nemohol volať Thomas :) Lenže na rozdiel od kravičiek, býčkov si nenechávajú a predávajú ich na ďalšie farmy, takže býkom nedávajú mená, lebo o to ťažšie sa im s nimi potom lúči. Tak aspoň strakaté mačiatko, ktoré včera pribudlo do rodiny nazvú Tom :) Inak kravičky tu teda svoje mená majú, napr. Paula, ale familiárne ich domáci všetky oslovujú Putzi :)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?