Barcelona za 4 dni

Autor: Tomas Vanco | 27.7.2016 o 8:42 | Karma článku: 5,11 | Prečítané:  1076x

Vraj nám pripravia lasagne ako od mamičky :) Takúto delikatesu sľuboval Pau, náš jediný španielsky steward Ryanair-u, inak v čisto žensko-slovenskej posádke letušiek.

Pondelok

Vraj nám pripravia lasagne ako od mamičky :) Takúto delikatesu sľuboval Pau, náš jediný španielsky steward Ryanair-u, inak v čisto žensko-slovenskej posádke letušiek. Na rozdiel od slovenských krások mal Pau stále úsmev na tvári. Presne taký slnečný a usmiaty ma privítal aj druhý májový deň v Barcelone. Teploty nad 20 stupňov, a ako uzimený Slovák som zo seba zhodil vrchné 2 vrstvy oblečenia. Počasie je "na tričko". Niektorí Španieli sa však ešte nestihli spamätať. Po minulotýždňových upršaných a chladných dňoch ešte nestihli odložiť zimné bundy :)

Autobus nás už čakal na letisku pripravený na odchod, akonáhle sa posledné miesto na sedenie obsadí. My sme vyrazili, kým sa ďalší nachystaný autobus ešte len začal napĺňať. Počuť slovenčinu, češtinu, španielčinu, ale aj Maďarsku mladú rodinku. Spiatočný lístok do Barcelony z letiska Girona stojí 25 €. Cena sa za posledný rok nezmenila. Služby však naoko áno. Vraj máme zadarmo wi-fi na palube autobusu. Čo z toho, že nefunguje nikomu :) Musíme sa uspokojiť len s výhľadom z okna. Ale ten "len" výhľad ponuka rozkvitnuté agáty popri diaľnici, hlávky divých červených makov vykúkajúcich zo zelenajúceho sa obilia a do toho o pár stoviek metrov ďalej bača poháňa ovce :) Predsa len je to iný kraj, aj tie rastliny tu akosi skôr začali kvitnúť :)

Hostel sa dal ľahko nájsť, všetky 3 navigácie v mobile mi ho našli :) Pomohol aj obrázok, ktorý mi zaslali z recepcie vopred e-mailom. 3 noci stoja dokopy 60 €. Dá sa. Ale dá sa aj lacnejšie, keď človek nemá vysoké nároky. Ja mám 6 lôžkovú izbu, ale 12 lôžková je lacnejšia..

Vedel som, že Španieli raňajkujú neskôr. Ale môj hostel tento rituál neskutočne povýšil. Vraj raňajky sú k dispozícii celý deň až do večera :) Tak keď sú, o 14 tej si dávam jogurty, zapíjam džúsom a hybaj do mesta.

"Salafi, salafi", znie pokrik tmavšieho obchodníka na všetky smery. Čo to je to salafi? Aha... Mám to. Je to "selfie" tyčka na "svojku" :) Ešte pred rokom predávali vejáre, či vystreľovacie svetielkujúce vrtuľky. Časy sa menia. Aj obchodník musí kráčať s dobou.

Večer ten ponožkový smrad v hostelovej izbe nechcete cítiť. Verte mi, že nie. Ešteže som len v tej 6-lôžkovej izbe. Viac párov smradľavých ponožiek by som nechcel cítiť :-D

 

Utorok

Raňajky neočarili. K jogurtom v chladničke zo včera pribudol jeden s jahodovou príchuťou. A croissanty. Spľasnuté v plastovom obale :) Zapil som ich pomarančovým džúsom.

Hor sa do La Sagrady. Po včerajšej kľudnej prechádzke po vrchu Montjuic som si zdriemol o 5 minút dlhšie. Však kto už len bude skoro vstávať kvôli katedrále? No turisti určite!, všímam si, keď sa blížim. Tak sa aspoň rýchlo idem postaviť do radu na lístky. Obchádzam celú katedrálu, ale predajňa nikde. Žiadne okienko s dlhým radom. Odkiaľ majú turisti vstupenky? Tak sa pýtam pracovníčky stojacej pri bráne katedrály. Dáva mi do rúk leták so slovami, že tam nájdem návod, ako si lístok kúpim online. Vraj kamennú predajňu nemajú. Neviem či len dočasne, či nastálo. Ani v niekoľko storočnom chráme doba nezaspala. Kupujem teda lístok online a vyberám si svoju variantu aj s časom vstupu. O 2 hodiny idem dnu, zatiaľ si aspoň vychutnám La Sagradu zvonka pohľadom z lavičky.

Kúpil som si vstup aj s anglickým audio sprievodcom a vstupom na vežu Passion, z ktorej je výhľad na mesto smerom k moru. Nakoniec som zhodnotil, že by stačil aj základný vstup, dokonca aj bez audio sprievodcu. Pri toľkom skvoste sa človek nevie na nahrávku sústrediť, navyše sú na každom kroku aspoň krátke informácie o stavbe a priamo v katedrále sa dá v katedrále pozrieť krátky film o Gaudiho živote, kde sa spomína najmä La Sagrada Familia. Inak vnútri chrámu to svieti všemožnými farbami, lebo cez vitrážové okná preniká denné svetlo. Zvnútra je katedrála krajšia ako zvonku. Na exteriéri sa totiž stále pracuje, a okrem žeriavov sú rušivé aj plachty zakrývajúce fasádu. Takže oplatí sa vstúpiť dnu, hoci som márne hľadal pokojný a tichý kút. V najobľúbenejšej pamiatke Barcelony to jednoducho nejde.

Cestou z katedrály som dostal chuť na tradičné tapas. Teda drobné kúsky rôznorodých pochúťok. Nechal som sa inšpirovať Tripadvisor-om, ktorý mi odporučil blízky Tapas bar, v ktorom som musel oprášiť svoje základy španielčiny. Za malé pivo, tanierik s mäsovými guličkami, tamojšími miniklobáskami a 1/4 zeleninovej tortilly som zaplatil necelých 10€. A to som si tu po obede ešte doprial kávu s mliekom. Všetko chutilo vynikajúco, dokonca aj teplé chrumkavé bagetky potreté paradajkovým pretlakom, ktoré boli v cene jedla. Mňam. Navyše ma potešila obsluha v podobe domácich, a bar bez automatov na cigarety, či hracích automatov. Tie sú vidieť v baroch čoraz viac, aby si majiteľ k ponúkaným tapasom privyrobil. Nie je to najmilší pohľad, ale poteší, že majiteľ už pozná aj týchto automatových návštevníkov a s úsmevom na tvári s nimi prehodí aspoň "nevyhnutné" "Que tal?"- Ako sa máš? :)?

A behajú tu všetci. Aspoň sa to zdá :) Plné parky bežcov. Aj keď ako som sa dozvedel počas "free walking tour", hlavným náboženstvom je tu futbal, a miestnym športom stavanie vysokých niekoľkoposchodových stavieb z ľudských tiel, keď tí sa stavajú na plecia tých, ktorí sú pod nimi. Moderovaná prehliadka mestom nebola úplne podľa môjho gusta, lebo bola až príliš historicky orientovaná, aj keď sprievodkyňa bola milá Fínka, ktorá tu nateraz zakotvila a žije tu ostatné 4 roky. Oslovila ma však pikoška, že tu darčeky na Vianoce nedáva Santa Claus, ale istý "Kakatío", čiže "kakajúci ujo" (výzorom kus dreva :)), ktorý ich „vykaká“. Dôležité je, aby sa o neho ľudia až do Vianoc starali. Lebo ak ho zakryjú dekou/plachtou a čím viac ho "nakŕmia" a neskôr z neho vytrieskajú dušu, tým viac darčekov si pod plachtou nájdu :) Je to však len katalánsky zvyk a aj ostatní Španieli na neho čudne pozerajú.

 

Streda

Kvôli východu slnka som si privstal :) 5:45 zvonil budík a všade tma. Ja chcem však fotku vychádzajúceho slnka nad barcelonskou plážou v mestskej časti La Barceloneta. Dnes som si prvýkrát kúpil lístok na mestskú dopravu. 10 jázd za necelých 10€. Na zastávku Barceloneta to je od hostela len zopár zastávok, a na pláž prichádzam asi 5 minút pred východom. Okrem zopár bežcov je tu pokojne. Rozložím statív do piesku a fotím. Oplatilo sa privstať si. Východ katalánskeho slnka má svoje čaro.

Popri prístave som si to nasmeroval na slávny bulvár La Rambla, na ktorom si dám raňajky na najznámejšom trhovisku. Ráno je La Rambla ešte prispatá, ale na trhu to žije o čosi viac. Obchodníci rozkladajú miestne špeciality na pulty. Oplatí sa zažiť. Aj ochutnať. Ja som si kúpil pohár plný čerstvo nakrájaného ovocia. Zase raz mňam :) Večer sa na La Ramblu ešte vrátim a kupujem si pekný ručne maľovaný obrázok od jedného z hŕstky pouličných maliarov.

Pod chodníkom La Rambly nasadám na vlak, ktorý neskôr kombinujem so zubačkou a autobusom, ktorý ma vyviezol priamo na najvyšší barcelonský vrch Tibidabo. Je tu pekný kostol, pred ktorým je veľký zábavný park s neskutočným výhľadom na celú Barcelonu. Z kolotočov počuť vreskot detí a svieti tu slnko. Dávam si typické churros s čokoládou. Ešte nejdem dolu do mesta. Nechce sa mi odtiaľto :)

 

Štvrtok

Ešteže som si včerajšie písanie o večernom koncerte Guitarra Trio v katedrále Santa Maria del Pi nechal na neskôr. Čo je vlastne nevýhoda pre nich. Počas hodinového koncertu mi trochu chýbala dynamika. Zachraňovalo ju flamenco, ktoré bolo spomedzi gitarových melódií najsvižnejšie. Všetci traja to ale boli veľkí gitaroví umelci a zladení boli výborne.

Ich výkon sa však nedá porovnať s fantastickým predstavením Opera y flamenco v honosnom Palau de la Musica Catalana. 1,5 hodinové vystúpenie bolo absolútne strhujúce a striedali ho operné pasáže s hudbou a tancom flamenca. Všetci 12ti účinkujúci podali skvelý výkon a my diváci sme si burácajúcim potleskom vyžiadali prídavok. V porovnaní so včerajším predstavením sa to dnešné pýšilo väčšou dynamikou a vášňou. V hudobnom a tanečnom prejave bolo cítiť lásku, vo včerajšom predstavení najmä melanchóliu španielskych gitarových strún.

Večer končím večerou v podaní španielskej paelly s morskými plodmi a pohárom sangrie. Kuchár bol zrejme zaľúbený, keďže paellu presolil. Sangria nesklamala :)

Nadránom nasadám na autobus smerujúci na letisko. Aj 4-dňový výlet do Barcelony má čo ponúknuť :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

S kým sa križuje Robert Kaliňák?

Všade inde by už demisia ministra vnútra bola aj zabudnutá a nástupca dávno v úrade.


Už ste čítali?